Vitajte :)

Usmial sa na mňa ! Nemohla som uveriť vlastným očiam. Normálne sa na mňa usmieval(potom aj ja na ňho) . Usmievali sme sa na seba skoro celý zoznamovací večierok. Keď všetci vychádzali chcela som počkať na Maxa. Až potom som si všimla,že on už dávno odišiel. Nasledovala večera. Ja som vôbec nebola hladná, lebo ma ešte trocha pobolievalo brucho z cesty. Odišla som na izbu a tam ma čakao prekvapenie. Na mojej posteli sedel Max. S prekríženými rukami v pol páse na mňa hľadel jeho krásnymi modrími očami. Bol ako z rozprávky. Tá sa v tej chvýli rozplinula,lebo do izby vošli naši ďalší spolubývajúci. V tom Max vstal a povedal: „Ideš sa so mnou prejsť na terasu? Nechcem ísť sám.“ Bolo to neskutočné . Išla som povedať samozrejme,ale v tom som zistila,že za mnou stojí Rebeka a tá veta patrila jej. Cítila som sa zahanbene. Myslela som ,že sa mi v tej chvýli zrútil svet. Bola som zároveň aj strašne zmätená. Ako to,že sa na mňa usmieval? Prečo sme zo seba ani nespustili oči? Alebo sa nedíval na mňa. Zrazu som mala strašný pocit úskosti. Nevedela som , čo si mám o ňom myslieť. Stále bol taký podivní. S nikým sa nerozprával, pozeral do steny a keď nastala aspoň menšia príležitosť k rozhovoru  vyhol sa mi.Je mu niečo o čom nechce hovoriť?Musím o ňom a jeho živote zistiť viac!
Nič nejedol! Áno bolo to tak. Dokonca ani nemal zaplatenú stravu. To ale nebolo všetko. Večer sa niekedy tajne vyparil a až do rána neprišiel. Na izbe sme ho našli až keď sme sa vrátili z raňajok. O dva dni sme mali mať túru do jedného malého kaštieľa až v horách. Samozrejme som rátala s tým,že Max nepôjde. Rebeke sa určite nebude chcieť ísť takže aby nemali nepríjemnosti s jej otcom urobia výnimku a dovolia jej ostať na hoteli. Predstava,že spolu strávia celý deň niekde na hotelovej izbe bola hrozivá. Ja nemám šancu vymotať sa z toho.
              Bola večera. Neišla som na ňu lebo mi prišlo nejako zle.(A okrem toho som chcela ostať sama na izbe s Maxom.) Obidvaja sme ticho ležali na svojich posteliach. To ticho bolo až deprimujúce tak som sa rozhodla načať nejaký zaujímavý rozhovor. Vtej chvýli ma žiadna normálna téma nenapadala tak som sa rozhodla,že sa ho na niečo spýtam. „Ako sa máš?“ Panebože!Ako sa máš? To ma nemohlo napadnúť nič zmyselnejšie ? Riadne som sa teraz strápnila.Určite si o mne myslí ,že som čudáčka toto mu to len potvrdilo! „Dobre a ty?“ povedal úplne kľudným hlasom,ktorý nič nenapovedal.Dokonca ani to,že si o mne myslí ,že som bláznivá. Vydýchla som si a povedala: „Ide to až na to ,že ma trocha bolí žalúdok.“pokračovala som „Kam sa každý večer aj s Rebekou vyparíte?“ Dostala som totiž správy z iných ízb,že aj ona niekam v noci odchádza. „Prepáč ,ale toto ti nemôžem povedať!“ povedal a mal v hlase trocha strachu. Zdvihol sa z postele a odišiel do kúpelni. Bože. Ja som ale sprostá! Načo som sa ho to pýtala teraz sa mi bude len vyhýbať.Pokúsim sa zmeniť tému na niečo príjemnejšie. Keď vyšiel z kúpelni bolo vydno ,že sa česal. Urobil si účes v ktorom vyzeral najlepšie. Ofina mu padala do jeho krásnych modrých očí. Bol neodolatelný.