Vitajte :)

Keď sa ráno Rose zobudila bola veľmi milo prekvapená a šťastná , že Edward pri nej v noci ostal. Pobozkala ho a on sa usmial. Edward sa postavil ,obliekol sa a vyskočil von oknom. Rose hňeď napadlo ,čo asi ide robiť. Bol už určite hladný.  Keď Rose vyšla z izby a prišla do kuchyne pri pohľade na tváre Cullenovcov hňeď vedela,že už o všetkom vedia. Cítila sa trápne.Carlisle jej bol kúpiť niečo pod zub. „Ďakujem Carlisle ,je to od teba milé.“ „Nemáš začo ,veď teraz si člen našej rodiny.“ odvetil Carlisle a pousmial sa . Všetci sa pozerali na Rose ,ako s chuťou jedla.Pre nich to bolo fascinujúce. Do kuchyne prišiel Edward.  Všetkých pozdravil ,objal Rose a pobozkal ju. „Zajtra je škola. Už sa nemôžem dočkať na to, ako na mňa budú všetci zízať a pohľadmi odcudzovať,že som nechal Bellu. Tá to určite prekrútila a urobila zo seba obeť.“ „Edward ak nechceš nemusíme ísť spolu. Ja  kľudne pôjdem autobusom a budem ďalej predstierať ,že sa nepoznáme.“ Edward chytil Rose za ruku. „Čo to vravíš. Ja nechcem ,aby si predstierala,že sa nepoznáme. Ja sa za teba nehanbím ,len vravím ako bude celá škola reagovať na náš rozchod. Myslím Belli a mňa!“  „No dobre.“ upokojila sa Rose a odišla do svojej izby.
Carlisle pristúpil k Edwardovi a pošepkal mu,že keď bude mať čas,nech zájde za ním do izby . Vraj sa s ním potrebuje porozprávať. Poobede prišiel Edward do Carlislovej izby. „O čom si sa chcel rozprávať?“ „ Edward ty vieš ako naša rodina Rose potrebuje. Keď tu nie je je tu zrazu akosi prázdno.“ „Áno  viem.“ „ Ale tiež vieš , že je to obrovské riziko . A Jasper sa má o pár dní vrátiť nemôže sa celú večnosť túlať po svete. A aj Alice už veľmi chýba. Neviem či dokážeme Rose pred našou rodinou ochrániť.“ „Carlisle ,čo tým chceš povedať?“ „Chcem tým povedať to,že sa budeš musieť rozhodnúť. Buď tu Rose ostane a premeníme ju na upíra ,alebo bude musieť po čase aj tak odísť.“ Edwarda predstava ,že by Rose premenili strašila každý večer. Mal strach z toho ,že by mal výčitky z toho čo jej urobil. Že by mal výčitky z toho ,že ju premenil a tým ju akoby “zabil“. Na druhej strane mal potrebu ochraňovať ju a to ,že je v dome so šiestimi upírmi ju nijak neochraňovalo. Bolo to ťažké no Carlisle mal pravdu . Musel sa rozhodnúť. „ Carlisle porozprávame sa o tom aj s Rose. Nechcem rozhodovať o jej živote.“ „Dobre , zavolaj všetkých do obývačky.“
V obývačke sa všetci pohodlne usadili na pohovke. Rose bola nervózna.  Edward  ju ale upokojoval. „Takže“začal hovoriť Carlisle „Určite všetci viete,že je pre Rose nebezpečné ,že býva v dome so šiestimi upírmi. Keď nepočítame Jaspera ,ktorý sa čoskoro vráti. S Edwardom sme schválili dve varianty. Prvou je ,že Rose premeníme na upíra. Druhou ,že sa tu nemôže zdržať dlho.“  Rose pri predstave,že by mala odísť zachvátla panika. Ale pri predstave,že by sa mala stať upírom ovládol Rose strach. „ Rose je to na tebe.“ povedal Edward a pozrel sa na Rose. Všetci v miestnosti sa na ňu pozerali a čakali ,čo odpovie. „no ja si to ešte musím premyslieť. Iste to chápete.“ „Samozrejme len choď. Chápeme to .Máš toľko času ,koľko potrebuješ.“ Rose vstala a odišla do svojej izby.