Vitajte :)

Rose  ušla zo školy. Nasadla do svojho auta a išla do neznáma. Nevedela kam ide ale určite to bolo ďaleko od školy Po pol hodine blúdenia sa rozhodla ísť na miesto ktoré jej ukázal Edward. Na  miesto,ktoré ju urobilo šťastnou a kde mala pocit ,že je v bezpečí a nič sa jej nemôže stať. No stalo sa .Stalo sa to,že stratila aj tú najmenšiu nádej. Najmenší dôvod žiť! Potom ako jej zomrel najlepší priateľ Jhon ,už okrem mami nikoho nemala. Koľko krát už uvažovala o tom ,že so svojím hrozným životom skoncuje.No teraz prišiel Edward a ona mala znova dôvod na to ,aby neskončila svoj mizerný život.Dnešný deň jej ten dôvod vzal a ona si teraz nemohla z hlavy vyhodiť myšlienku,že s tým skoncuje. že skoncuje s týmto životom.Po rozume jej chodili len dve veci .Prvou bol Edward. Stále rozmýšľala nad tým ako sa to mohlo stať. „Ako je možné,že je zaľúbený do Swanovej keď ešte včera som mala pocit,že som pre ňho jediná.“A druhou bola smrť.Rozmýšľala nad tým ako to urobiť. „Mám skočiť pod vlak? Alebo sa radšej utopiť?“ Je to ťažká otázka. „Musím to urobiť tak,aby po mne niečo ostalo.Aspoň malá spomienka na to,že som niekedy žila!“ Keď som dorazila na miesto boli tam zvyšky nejakého jedla. Niekto tam určite campoval. Rose sa porozhliadala po lúke a rozhodla sa zájsť dalej do lesa.Išla stále rovno a rozmýšľala len nad tými dvoma vecami. Teraz viac nad tou  druhou. Slepo blúdila po lese, ale vôbec ju netrápilo ,že nevie cestu späť. Takto blúdila asi dve hodiny. Už sa aj stmievalo. Zrazu niečo zašušťalo v kríkoch . Rose tomu ale nevenovala pozornosť. Opakovalo sa to a ju to začalo pomali znervózňovať. „Mám utekať? Čo keď je to nejaká divá zver a ja ju vyplaším. Radšej pôjdem pomaly za svetlom mesiaca,tam je určite koniec lesa.“Keď Rose vyšla z lesa skoro zletela z obrovského útesu rovno na špicaté kamene. Ledva sa udržala.  „Toto je ten spôsob.Je to spôsob ako sa zabiť. Je to spôsob ako utiecť z tohoto hrozného sveta.

Bola si istá. Bola si istá,že toto je ten spôsob. Zašla naspäť do lesa ,aby tam nechala batoh a odkaz pre mamu . Vytrhla zo zošita papier a na ten zdrap napísala : Mami a  prepáč. Ľúbim ťa. Odkaz položila na batoh,ktorý nechala pri vyschnutom strome. Pozrela sa na čistú oblohu ,ktorú zakrývali stromy. Posledný raz sa pokochala krásou hviezd. „Je čas!“ Zašla ešte ďalej do lesa, aby sa poriadne rozbehla. Nemôže predsa riskovať že to nevíde.

 Rozbehla sa a keď bola na okraji útesu silno sa odrazila. Padala veľmi pomaly . Počas pádu stratila vedomie. Bola ako lístok čo padá pomaly zo stromu. Tak ľahko , krásne a pomaly...........................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................padala!