Vitajte :)

Ráno prišla do triedy ako prvá Bella. Už sa strašne tešila na Edwarda. Ako druhá prišla Rose. Hneď keď zbadala Bellu všetko sa jej zas premietlo hlavou. Snažila sa  nedať na javo,že ju niečo trápi.Edward stále neprichádzal. Zazvonilo na hodinu a Edward sa vrútil do učebne. Bella nemohla na tvári skryť nadšenie a radosť ,že prišiel. Edward si ku nej s úsmevom sadol a pobozkal ju.Tak krásne a nežne,že obidvaja mali z toho zimomriavky. Rose sa tlačili do očí slzy,lebo po včerajšom zistení (že Edwarda ľúbi) jej trhalo srdce keď ich spolu videla. „Už nech zazvoní.“ priala si Rose ,aby mohla utiecť na dievčenské toalety a vyplakať sa. Bella s Edwardom od seba celú hodinu neodtrhli oči (skoro ani pery).
            Po dvoch dňoch sa na škole staly až príliš populárnymi. Každý o nich vedel a snažil sa o ich živote zisti´t viac. V školských novinách boli každý týždeň na titulnej stránke a stále s nejakou novinkou. Bella si to samozrejme užívala no  Edward už strácal trpezlivosť.  Bol zvyknutý na tajomný život a nie na  takúto popularitu. Vždy sa snažil byť v ústraní a nie na výslní. Carlislovi to už tiež vadilo , pretože to bol strašný risk ,že sa ich tajomstvo odhalí.
Keď Edward prišiel v piatok domou bol rád. Bol rád,že bude víked a on bude mať pokoj. Cŕŕŕn. Niekto zazvonil. „Idem.“ skrýkol Edward. Boli to školský novinári. „Tak už dosť! Toto sa musí skončiť. Aj keď Bellu  neprekonateľne milujem nemožem ohroziť tajomstvo,ktoré som toľké roky strážil.Ukončím to.“ Edward vyšiel do izby,zavolal Belle,že o 10 minút príde za ňou. Jej otec Edwardovi veľmi dôveroval a mal ho rád. O to ťažšie bolo urobiť vec,ktorú musí urobiť. Edward vyšiel na poschodie a stál pred Bellinou  izbou. Trhalo mu to srdce. Ale musel to urobiť. Zaklopal na dvere. Rose ich hneď otvorila a vrhla sa na ňho.  Edward vedel,že je to posledný krát,preto si ešte raz užil jej vôňu.
„Ľúbim ťa.“ povedala Bella  a išla  dať Edwardovi pusu. On sa však vyhol. Snažil sa vyzerať chladne a odmerane. „Bella ja už ďalej nevládzem!“ začal rozprávať Edward a Bella  na ňho len mĺčky hľadela. „Ja ťa strašne ľúbim a ty to vieš,ale toto sa už nedá zniesť.Novinári chodia ku mne domou a narušujú súkromie mne aj mojej rodine. Naša rodina bola zvyknutá žiť v ústraní a nenápadne. Týmto sa všetko rapídne zmenilo. Carlisle sa snaží ,aby sa to nedotíkalo nášho súkromia ,ale Rosalie ,Alice a Emmet už ďalej nevládzu.Prepáč Bella,ale musíme to ukončiť!“ Bella bola v šoku.Nevedela čo má povedať.Ona bola rada,že sú populárny   a nevedela,že to Edward vníma takto ,že mu to ubližuje.Bella mĺčky stála v strede izby so zatvorenými očami. Edward už ani neočakával nejakú odpoveď. Odišiel z izby. Vyhol sa Bellinmu otcovi a bez slova zmizol. Bella si sadla na posteľ a zvierala v rukách vankúš od zlosti. Edward odišiel na jeho krásne miesto.Na tú krásnu lúku,kde sa Rose  rozhodla,že sa zabije. Keď tam prišiel bolo to krásne ako vždy no bola búrka a veľká hmla. Takéto počasie ale Edwardovi ako upírovi vyhovovalo. Sadol si do mokrej trávi rovno uprostred a na hlavu mu padali kvapky dažďa. Keď zahrmelo dážď zosilnel no Edwardovi to bolo jedno. „Je tu človek!Nikdy som nemal takú chuť na ľudskú krv.  Čo sa môže stať ,keď ochutnám len trocha ľudskej krvi?“ Edward v tejto chvýli nerozmýšľal racionálne. Za iných okolností by mu ani nenapadlo ,že by ochutnal ľudskú krv. Edward sa snažil nájsť stopu. Po chvýli presne vedel ,kde sa jeho obeť nachádza. Bola len 3 metre od neho. Edward odhrnul krík a bola tam Rose. Plakala. Tak silno,že Edward sa čudoval prečo ten plač nepočul. Na chvýľu ho tá chuť prešla. „Rose? Čo tu robíš a prečo tak strašne plačeš? Jane sa určite bojí.“ „ Edward daj mi pokoj. Teba do toho nič nie je.“ Rose vstala a kráčala cez stred lúky ku svojmu autu pri obchodnom dome. Zafúkal vietor. Edward to opäť zacítil. Znova zacítil to,čo cítil keď mal s  Rose  pracovať vo dvojici. Nemohol sa ovládnuť.