Vitajte :)

„Je to moja vina.“ povedal Edward a pozrel sa Rose do očí.Tá len neveriacky pokrútila hlavou a snažila sa tým naznačiť,že to nie je pravda.Do izby prišiel Carlisle a povedal,že Rose je ešte stále veľmi slabá a už musí oddychovať. „Daj nám ešte chvýľu prosím.“povedal Edward. „No ale nie dlho.“ odvetil Carlisle.

„Bella ja som ti povedal pravdu. Teraz mi prosím povedz ,prečo si sa chcela zabiť.Kvoli mne?“
„Edward to je zložité.Určite to nebolo len kvoli tomu. Moj život je tak nezmyselný.Všetko čo som mala mi život vzal.“
 „Rose teraz máš mňa.“Edward nestihol dohovoriť a do iybz vtrhol Carlisle. „Tak dosť Bella už si musíš oddýchnuť. Aj tak si už dosť rozrušená.Neprispieva ti to. Vymením ti obväz. Edward teraz by si mal radšej odísť nechcem riskovať.“ Bella hneď pochopila Carlislove slová. Dala Edwardovi pusu na líce a popriala mu dobrú noc. Carlisle a Edward sa začali smiať. Bella nechápala. „Bella, upíri nespia!“ povedal Edward s obrovským smiechom v hlase. „Nikdy?“  „Nie!“ povedal Carlisle ,ktorý sa tiež smial. Edward odišiel z izby a Carlisle začal vymieňať obväzy. Poprial Belle dobrú noc a odišel. Bella bola z dnešného dňa rozrušená ,ale takysto šťastná. Edward jej preukázal ,že ju má rád. Teraz ešte musí zistiť ,akým sposobom.
Rose zaspala hňeď ,keď zatvorila oči. Edward si v noci išiel zahrať na klavíri. Nikomu to nevadilo lebo v dome spala len Rose. Začula to krásne hranie a chcela ísťza ním. Nevedela či to dokáže no snažila sa vstať. Bola veľmi slabá. Keď vstala hneď sa jej podlomili nohi. Spadla. Kľačala na zemi a plakala. Edward prestal hrať. Začul ju a ponáhľal sa do jej izby.Keď otvoril dvere a videl ju tam ako s plačom leží na zemi. Zdvihol ju očí. Položil ju na posteľ a  odišiel k dverám. „Nechoď!“ poprosila Rose Edwarda. Edward si  sadol ku nej na psteľ. Vysvetlil jej ,že jeho spoločnosť ju bude rušiť pri spánku ,ktorý tak veľmi potrebuje. A k tomu,keby ho tam ráno Carlisle našiel ,vyhrešil by ho. Edward pobozkalRose na líce a odišiel do svojej izby. Premýšľal tam nad tým ,čo k Rose vlastne cíti. No nevedel to opísať. Bolo to niečo medzi láskou.Niečo mu bránilo ,aby ju miloval,ale niečo nútilo ,aby ju chránil a už nikdy neopustil. Edward sa nad ránom išiel upokojiť pohľadom na jej krásnu tvár. Potichu otvoril dvere a keď sa na ňu pozrel , pochopil to. Pochopil prečo ju nemôže naplno milovať. Vidí v nej trocha Belli.  Keď ju ide pobozkať. Bráni mu pohľad na ňu , lebo mal výčitky kvôli Belle. Bol v takom zmätku. Při pomyslení ,žeby žil bez Rose ho ovládol strach z toho,že ju nebude môcť ochrániť. No při pomyslení na to,žeby mal žiť bez Belli jeho myseľ ovládla úzkosť. Úzkosť z toho,že ho už neochráni jej krásny úsmev. Edward sa ale musel rozhodnúť.